Roku 1826 na mieste predhádzajúceho kostola položili základy pre nový kostol väčších rozmerov. Stavbyvedúcim a dozorcom bol Justín Pongrác. Materiál na stavbu zabezpečovali spoluvlastníci lietavského panstva, stavebné práce konali veriaci všetkých obcí farnosti. Čoskoro sa však pre nedostatok financií prestalo v stavbe začatého nákladného diela. Klasicistickú stavbu kostola dokončili až roku 1840. Kostol nemal vežu. Zvony boli v malej zvonici umiestenej oproti hlavnému vchodu. Výmaľba kostola sa pripisovala klasikovi slovenského maliarstva 19. storočia Jozefovi Božetechovi Klemensovi. Vnútorné zariadenie bolo prevažne klasicistické z čias stavby kostola.
Kostol prešiel viacerými úpravami a prestavbami: roku 1891 oprava strechy po požiari, roku 1948 stavba veže a moderná fasáda, roku 1952 obhodenie múrov brizolitom a podchytenie trhliny v klenbe chóru, roku 1956 liata dlažba v lodi, roku 1959 reštaurácia oltára a maľba kostola, roku 1975 generálna oprava kostola (elektrická inštalácia, dlažba vo svätyni, maľovka interiéru, nové bočné i hlavný oltár). Pri poslednej úprave (1996) bol postavený pevný oltár a prebudovaný oltárny priestor, odstránené bočné oltáre, urobené ozvučenie a osvetlenie, maľovka interiéru. Posviacka oltára bola 23. novembra 1996.
Na rozsiahlom rajeckom panstve v 12. storočí miestnu cirkevnú správu vykonávala fara v Rajci, ktorej podliehalo územie od Fačkova až po hrebene Malej Fatry. Farský kostol v Rajci bol postavený roku 1120 a časť rajeckého majetku vlastnilo nitrianske biskupstvo. Darovanie ďalšej časti rajeckého panstva ostrihomskej kapitule za vlády kráľa Ondreja II. (1205 -1235) zrejme súviselo s počiatkami systematického pokresťančovania územia. Ostrihom bol popri sídle arcibiskupa aj sídlom uhorských kráľov. V týchto súvislostiach je pozoruhodné uplatnenie kráľovských patrónov pri zasvätení kostolov v rajeckom panstve (svätý Ladislav v Rajci, svätá Katarína v Konskej, svätá Helena v Stránskom).